Zvýšenie únosnosti podložia

Pre zlepšenie vlastností neúnosného podložia sa zvyčajne používa spevňovanie lomovým kameňom alebo chemická stabilizácia. V poslednej dobe sa ako ďalší spôsob spevnenia konštrukčných vrstiev stále častejšie používajú geomreže, ktoré v kombinácii so zeminou vytvárajú mechanicky stabilizovanú vrstvu. V princípe ide o využitie zaklinenie zrnitého zásypu do štruktúry geomreže.

Použitie stabilizovaných podkladových vrstiev je veľmi široké. Používa sa pri výstavbe železníc, ciest, parkovísk a odstavných plôch, pri výstavbe dočasných komunikácií a v poslednej dobe aj pri zakladaní nových výrobných, skladových alebo predajných hál na základových doskách na neúnosných podložiach.

VÝHODY MECHANICKEJ STABILIZÁCIE POMOCOU GEOMREŽÍ

úspora hrúbky zrnitej vrstvy až o 40% bez zníženia únosnosti
redukcia nebezpečenstva vytvárania lokálnych porúch
obmedzenia nerovnomerného sadania
predĺženie životnosti konštrukcie
technológia nezávislá na počasí

NAJPRV SME SPEVŇOVALI GEOTEXTÍLIAMI

Ako prvé sa z geosyntetiky pre zvyšovanie únosnosti podložia používali geotextílie. Geotextílie sa však vzhľadom k svojej štruktúre musia spoliehať len na povrchové trenie a to je nedostatočné na zabezpečenie laterálneho zadržania častíc výplne pod pôsobiacim zaťažením.

Geotextília tak pôsobí pod spevnenými plochami iba ako určitá ťahová membrána. Ak chceme zmobilizovať akýmkoľvek spôsobom jej pevnosť a preniesť tak silu do výstuhy, musí dôjsť k jej zvislej deformácii. To ale spôsobí vytvorenie koľají na povrchu vrstvy v poriadku jednotiek až desiatok centimetrov v závislosti na mäkkosti podložia. A tieto deformácie nie sú pri pozemných a inžinierskych stavieb prípustné.

DNES POUŽÍVÁME ÚČINNEJŠIE GEOMREŽE

Geomreže sú výstužné geosyntetiká s otvorenou štruktúrou - majú štvorcové alebo trojuholníkové otvory. Zrnitý materiál navŕšený a zhutňovaný nad touto geomrežou preniká cez jej otvory a vytvára tak efekt vzájomného "zazubenia" medzi časticami zeminy a geomrežou. Toto zazubenie medzi geomrežou a zrnitým zásypom zabraňuje laterálnym posunom častíc na báze podkladovej vrstvy. Pomocou tohto mechanizmu prenáša geomreža horizontálne šmykové sily a tým zvyšuje únosnosť mäkkého podložia.

U geosyntetík využívajúcich mechanizmus zazubenia už v novej terminológii hovoríme o výstužnej ale o stabilizačnej funkcii.

Skúšaním návrhových parametrov rôznych typov stabilizačných geomreží pomocou celej rady testovania a výskumov vykonávaných renomovanými zahraničnými laboratóriami, následne bolo možné určiť ich kľúčové vlastnosti ovplyvňujúce stabilizačnú funkciu. Týmito kľúčovými vlastnosťami sú priečny profil rebra (tvar, veľkosť), tuhosť rebra, účinnosť spoja, veľkosť oka v nadväznosti na frakcii použitého zrnitého materiálu a najmä rovinná tuhosť nie však ťahová pevnosť, ako sa mnohokrát chybne uvádza.