Geobunky

Geobunkové systémy moderného typu boli vyvinuté v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pre budovanie ciest a núdzových letísk na neúnosnom podloží a za nepriaznivých klimatických podmienok. Bolo zistené, že umiestnenie tenkého geobunkového hradenia vyplneného zrnitým materiálom poskytne podstatne väčšiu únosnosť ako dovtedy používané iné technológie. Najvhodnejším materiálom pre výrobu geobuniek je z hľadiska pevnosti, trvanlivosti, jednoduchosti manipulácie a ceny vysokohustotný polyetylén (HDPE).

Geobunky sa používajú pre stabilizáciu, zlepšenie základových podmienok, vystužovanie ako protierózne prvky napr. pre zadržanie častíc zemín, koreňov alebo malých rastlín pri zemných a stavebných prácach a predovšetkým na namáhané brehy nádrží a tokov.

Stabilizácia podkladových vrstiev a podložia

Vrstva kameniva roznáša pôsobiace zaťaženie a tým znižuje napätie pôsobiace na podložné vrstvy pod kritickú hodnotu. Geobunky vďaka zníženiu horizontálneho pohybu kameniva v geobunkách roznášajú zaťaženie na väčšiu plochu podložia a dosiahnuté výsledné pôsobiace napätie je nižšie. Na výplň geobuniek je možné za účelom stabilizácie podložia využiť s prihliadnutím na ich špecifické črty aj iné materiály ako kamenivo.

Protierózna ochrana

Kým ozelenenie poskytuje miernemu svahu cenovo efektívne riešenie, geobunky zaisťujú ekonomické riešenie pre ťažké erózne podmienky. Výplňový materiál je chránený bunkou samotnou a teda ochránený proti premiestňovaniu. Ak je geobunkový systém umiestnený na dne alebo bokoch korýt riek a cestných násypov, ochráni svah proti poškodeniu vodnou eróziou.

Oporné konštrukcie

Z geobuniek možno vytvárať aj oporné konštrukcie veľmi strmých svahov. Geobunky v takých konštrukciách pôsobia ako výstužné prvky a ak je pre výplň použité kamenivo, zaisťujú zvislú drenáž. Oporné konštrukcie sa však najčastejšie vytvárajú vyplnením buniek lokálnym materiálom zo staveniska, čím sa eliminujú pomerne vysoké náklady na obstaranie vlastných geobuniek.